A. Holická a N.Hudáčková
Základom pri príprave praktického cvičenia je to, že učiteľ pozná svoje okolie a vie, kde sa čo nachádza, a teda je schopný vybrať vhodnú lokalitu. Ak okolie školy alebo mesta veľmi nepozná, tak pri vyhľadávaní vhodných geologických lokalít je veľmi užitočné použiť práve mapy. S pomocou súboru topografických a geologických máp sa dajú v teréne nájsť umelé odkryvy, ako napríklad kameňolomy, zárezy ciest, alebo aj prírodné odkryvy ako skalné steny vďaka nezvyčajnému tvaru a hustote vrstevníc, ktoré tieto objekty vytvárajú. Na niektorých mapách sa dajú nájsť lokality ktoré nie sú zarastené vegetáciou (breh rieky, sutiny pod kameňolomom, banícka halda) aj pomocou legendy mapy. Najčastejšie sú zaznačované ako neúrodná pôda, prípadne ako štrk/piesok. Geologická mapa je tematická mapa zobrazujúca vek, rozšírenie a priebeh hornín a rozsah geologicko-tektonických jednotiek na topografickom podklade konkrétnej časti zemského povrchu. Na niektorých náučných geologických mapách sú zaznačené aj významné náleziská fauny a flóry, náleziská nerastných surovín, výskyt vodných prameňov a pod (www.geology.sk).
Môžeme použiť papierové, alebo digitálne mapy. S oboma je možné pracovať spoločne so žiakmi, atraktívnejšími sú v súčasnosti mapy digitálne. Tlačené mapy sú spoľahlivé z hľadiska, že nie sú závislé na mobilnom signáli alebo internetovom pripojení. Jestvuje široká škála voľne prístupných, kvalitných digitálnych máp, ktoré sa dajú využiť pri príprave praktického cvičenia alebo exkurzie.
Medzistupňom medzi papierovými a digitálnymi mapovými službami sú online mapy poskytované VKÚ Harmanec. Sú to digitalizované verzie tlačených máp. Ich hlavnou výhodou je to, že nemusíme mať ich fyzickú verziu, aby sme si mohli naplánovať trasu. Momentálne je dostupných 53 máp z rôznych území Slovenska.
Mapový server Geologického ústavu Dionýza Štúra (https://www.geology.sk/geoinfoportal/)
Geologický ústav Dionýza Štúra od 1.4.2008, kedy bola zverejnená prvá verzia mapového servera ŠGÚDŠ a digitálneho archívu Geofondu, poskytuje verejnosti informácie, ktoré boli dovtedy dostupné len v papierovej forme, digitálne. Mapový portál poskytuje mapové internetové aplikácie v kategóriách: geologické, geofyzikálne, náučná geológia, atlasy, tematické atlasy a registre Geofondu. Celkovo zahŕňa 38 aplikácií (www.geology.sk).
Pre učiteľov môže byť užitočná aplikácia Geologické náučné mapy a Geoparky. Z tejto aplikácie sa dá prekliknúť na ďalšie aplikácie, napríklad na mapu zobrazujúcu významné slovenské geologické lokality alebo na podrobnejšie mapy zobrazujúce vybrané pohoria s väčším množstvom zaznamenaných lokalít. Na mape sú lokality zaznačené symbolmi, ktoré znázorňujú archeologický, paleontologický, mineralogický, banícky, geomorfologický, hydrogeologický, tektonický alebo vulkanický význam lokality. Pri priblížení sa ku symbolu v mape sa zobrazí bublina s názvom a pri väčšine lokalít aj fotografia (Obr. 1). Pri kliknutí na bublinu sa otvorí nové okno v prehliadači s množstvom informácií o lokalite (napr. GPS súradnice, geomorfologické členenie, ďalšie fotky, historické zaradenie, pôvod hornín, popis lokality, ochrana územia, literatúru a pod.). Mapy vychádzajú z databázy dát z projektu ŠGDÚŠ s názvom „Informačný systém významných geologických lokalít SR“. V roku 2014 databáza obsahovala 480 lokalít. Boli spracované lokality, ktoré sa vyskytujú vo všetkých stupňoch ochrany, od národných parkov po areály. Veľa lokalít nie je zákonom chránených, avšak z vedeckého a študijného hľadiska sú to mimoriadne cenné geologické objekty.
Ak je cieľom nájsť si vlastnú lokalitu, potrebujeme zistiť informácie z geologického hľadiska. Môžeme využiť aplikáciu Geologická mapa SR M 1:50 000 od ŠGDÚŠ, ktorá je prístupná od roku 2008. Podobne sa dá aplikácia využiť aj na zistenie geologického podkladu v okolí školy, alebo domu. Postupným približovaním sa zobrazujú stále podrobnejšie mapy, najdetailnejšia je v mierke 1:10 000. V mape sa dá zistiť veľa podrobných informácií, z ktorých si musí učiteľ vybrať to, čo je pre neho dôležité.
Pod mierkou sa dá otvoriť okno, na ktorom po načítaní mapy je napísané Listoklad. Zo všetkých ponúkaných možností sú pre učiteľa najdôležitejšie tri: Jednotná legenda, Pôvodná legenda a Charakteristika. Zmenenie výberu jednej z týchto možností ovplyvňuje, aké informácie sa zobrazia po kliknutí do mapy. Na to, aby sa zobrazilo vyskakovacie okno s údajmi, je potrebné zvoliť nástroj i (viď. Obr. 2, v červenom krúžku), ktorý je úplne vpravo hore, vedľa ikony tlačiarne. Ak je zvolená možnosť „Jednotná legenda“, po kliknutí do mapy sa zobrazí okno so základnými údajmi ako: vek hornín, súvrstvie do ktorého patria a hlavne opis horniny. V možnosti Pôvodná legenda bude okno poskytovať podobné údaje ako pri jednotnej, ale s vysokou pravdepodobnosťou bude presnejšie určovať typ hornín, ktorý sa na danom mieste nachádza, lebo táto legenda bola špecificky vytvorená pre dané územie a len neskôr bola zovšeobecnená. Možnosť Charakteristika zobrazí súvislý text opisujúci územie spadajúce do konkrétneho polygónu. Z týchto informácií treba dôkladne vyberať, keďže opis často obsahuje odborné informácie, ktoré je nutné pre žiakov transformovať do zrozumiteľnejšej formy.
Použitie serveru Mapy Google (https://www.google.com/maps)
Ak si učiteľ chce nájsť zaujímavú lokalitu sám, takú, ktorá je blízko, v nenáročnom teréne a bude vyhovovať podmienkam, ktoré si určil pri vytváraní si cieľov, môže si odkryvy nájsť aj pomocou topografických máp. Existuje veľké množstvo rôznych aplikácií, ktoré zobrazujú terén a/alebo vrstevnice. Známou stránkou sú Mapy Google, ale nie všetci vedia, že sa v nej dá nastaviť okrem klasickej mapy a satelitného zobrazenia aj vrstva Terén (ang. Terrain View). Táto funkcia zobrazuje tieňovaný terén a hlavné vrstevnice. Tým umožňuje používateľovi vytvoriť si obraz napríklad o terénnych nerovnostiach, sklone a orientácii svahu. Satelitné zobrazenie, prípadne funkcia Street View môže pomôcť pri obhliadke lokality ešte skôr, ako sa tam fyzicky vyberieme. Všetky mapové vrstvy zobrazujú aj ulice a zastávky verejnej dopravy, prípadne iné dopravné spojenia a Mapy Google poskytujú aj možnosť naplánovať si trasu či autom, verejnou dopravou, pešo alebo na bicykli. Takisto po pravom kliknutí na bod na mape sa rozbalí okno v ktorom sú uvedené GPS súradnice bodu.
Použitie mapového servera Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (https://www.geoportal.sk/sk/sluzby/aplikacie/mapovy-klient-zbgis/)
V tejto práci pri vyhľadávaní lokalít budeme používať hlavne mapovú aplikáciu Mapový klient ZBGIS, vytvorenú Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Je to komplexný nástroj pre zobrazovanie, vyhľadávanie a analýzu priestorových údajov a mapových služieb ZBGIS (Základná báza údajov pre geografický informačný systém) a ESKN (Elektronické služby katastra nehnuteľností). Dá sa v nej pracovať okrem údajov ZBGIS a ESKN aj napríklad s rastrovými mapami z archívu, ortofotosnímkami, alebo aj s digitálnym modelom reliéfu (https://www.geoportal.sk/sk/sluzby/aplikacie/mapovy-klient-zbgis/).
Vytvorené, alebo upravené mapy je možné si vytlačiť alebo exportovať do formátu PDF. Aplikácia ponúka tiež možnosť vykonávať základné analýzy nad mapou ako: meranie dĺžky a plochy, zobrazenie výškového profilu, získanie GPS súradníc bodov alebo informácie o objektoch z mapy, podobne ako Google Mapy. Dá sa používať aj na mobilných zariadeniach, čo je užitočné pri práci v teréne. Je podporovaná vo všetkých štandardných webových prehliadačoch (napr. Internet Explorer, Mozilla Firefox, Google Chrome).
V aplikácií je vytvorených šesť tém: Základná mapa, Kataster nehnuteľností, Terén, Geodetické základy, Archív a Geografické názvoslovie (viď. Obr. 3). Základná mapa, Kataster nehnuteľností a Terén sa dajú nastaviť aj do 3D režimu. Medzi jednotlivými témami sa prepína cez farebné tlačidlo v hornej časti aplikácie, naľavo od Vyhľadávania. Téma predstavuje „zoskupenie podkladových a preddefinovaných vrstiev zobrazovaných v mapovom okne“. (http://www.skgeodesy.sk). V závislosti od toho, ktorá téma je aktivovaná, menia sa aj možnosti vyhľadávania a podkladových vrstiev, ktoré sa dajú aktivovať alebo deaktivovať.
Z hľadiska plánovania exkurzie alebo terénneho cvičenia je najviac využiteľná Základná mapa a Terén, prípadne Archív. Základná mapa je zostavená zo základných údajov GIS a sú v nej zakreslené údaje typu administratívne členenie, ulice, mestá, budovy, rieky, názvy vrchov a podobne. Je v nej naznačený aj terén vrstevnicami aj tieňovaním. Aj podľa tejto mapy by sa dala nájsť potenciálna lokalita podľa legendy ako polynóm (napr. Stena lomu), alebo línia (napr. Terénna hrana). Téma Terén zobrazuje digitálny model povrchu SR (výškopis) na ktorom sú viditeľné sklony terénu, nadmorskej výške a orientácie svahov voči svetovým stranám bez vegetácie a budov (https://zbgis.skgeodesy.sk/). Údaje na vytváranie digitálneho modelu reliéfu získava ÚGKK z leteckého laserového skenovania LiDAR. Skratka LiDAR znamená Light Detection and Raging a je to jedna z moderných technológií skenovania zemského povrchu. Pracuje na princípe laseru umiestneného v lietadle, ktorý zaznamenáva vzdialenosť medzi povrchom a lietadlom. Pri modeli reliéfu sú odstránené z povrchu stromy budovy a podobne, čiže zobrazuje vyslovene iba reliéf. Projekt mapovania Slovenska pomocou LiDAR začal v roku 2017 a má trvať šesť rokov. Zatiaľ takýmto spôsobom nie je zmapované celé územie Slovenska. Používateľom Mapového klienta je poskytnutá už upravená a skontrolovaná verzia zobrazujúca západ a časť stredného Slovenska (viď. Obr. 4) (http://www.skgeodesy.sk).
Použitie servera freemap.sk
Zaujímavou webovou stránkou je Freemap.sk Slovakia (https://www.freemap.sk/). Stránka je produktom občianskeho združenia Freemap Slovakia, ktoré bolo založené v roku 2009. Združujú ľudí, ktorý majú záujem o zapojenie sa do medzinárodného projektu OpenStreetMap.org a Freemap.sk má slúžiť na prezentáciu ich výsledkov. OpenStreetMap je voľne prístupná editovateľná mapa, ktorá bola vytvorená dobrovoľníkmi z celého sveta ako neziskový projekt založený v roku 2004 vo Veľkej Británii (https://www.openstreetmap.org/). Je to open source mapa – každý do nej môže pridať, alebo v nej upraviť údaje, a všetky obrázky a údaje z databázy sú voľne dostupné. V takejto forme projektu môže nastať podobný problém ako s Wikipédiou. Tým, že je voľne upravovateľná, vložené údaje by nemuseli byť správne. Komunita sa však spolieha na serióznosť prispievateľov, alebo na to, že si niekto chybu všimne a opraví. Mohlo by sa teda zdať, že tento zdroj nie je spoľahlivý, ale tým, že je táto mapa tvorená ľuďmi, ktorí idú priamo do terénu zmapovať územie, je možné, že poskytuje podrobnejšie alebo aktuálnejšie údaje ako ktorákoľvek iná mapa.
Literatúra:
Karolčík, Š. Základy kartografie, GIS a DPZ pre učiteľov. Harmanec : VKÚ, a. s. , 2020.
https://www.freemap.sk/
www.geology.sk
https://www.geoportal.sk/sk/sluzby/aplikacie/mapovy-klient-zbgis/
https://www.geology.sk/geoinfoportal/
https://www.google.com/maps
https://www.openstreetmap.org/
https://zbgis.skgeodesy.sk/