Horniny použité v okolí môjho bydliska (Bratislava) – ZŠ Mierová 46

Úvod 

Na hodinách biológie tento školský rok preberáme neživú prírodu. Rozprávali sme sa o horninách, kde sa nachádzajú, ako vznikajú a o ich použití. Zaujímalo ma,  či sa takéto horniny použili aj niekde v okolí môjho bydliska. Rozhodol som sa, že budem pozornejšie sledovať svoje okolie a hľadať použité horniny.

Ciele

1. Vyhľadať a zdokumentovať horniny použité v okolí.
2. Určiť a rozdeliť nájdené horniny podľa klasifikácie.
3. Posúdiť vhodnosť použitia hornín.

Metódy a postupy 

Horniny som vyhľadával postupne, po ceste z domu do školy, na tréning, alebo keď som sa bol bicyklovať. Vždy, keď som našiel nejaký kameň, odfotil som si ho a zapísal jeho výskyt. Takto som postupoval od októbra do konca novembra. Snažil som sa chodiť rôznymi ulicami, aby som zdokumentoval čo najväčšie územie. Prešiel som územie časti Prievozu a Trávniky.

Na dosiahnutie druhého cieľa som si musel  naštudovať klasifikáciu hornín. Vychádzal som z informácii z učebnice biológie pre 8. ročník, kde sa v prílohe nachádza tabuľka so znakmi a vlastnosťami hornín. Požičal som si aj atlas na určovanie hornín, kde boli aj farebné obrázky. Na určovanie som teda využil vonkajší vzhľad, pozoroval som voľným okom aj lupou. V niektorých prípadoch som si pomohol vlastnosťami ako je tvrdosť, štiepateľnosť alebo reakcia s kyselinou. Na ich určenie som urobil jednoduché pokusy s úlomkami nájdených hornín. Napriek tomu som si nebol istý v niektorých prípadoch a tie som potom konzultoval s pani učiteľkou biológie a vďaka nej aj s odborníčkou na horniny z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Doc. RNDr. M. Huraiovou, PhD.

Z hodín biológie som vedel, na čo sa jednotlivé horniny môžu použiť. Pokúsil som sa zhodnotiť vhodnosť použitia na základe poškodenia. Sledoval som, či boli horniny zvetrané, polámané alebo rozpadnuté.

Zistenia

Horniny sú anorganické rôznorodé prírodniny, z ktorých je zložená zemská kôra ale aj pevná časť zemského plášťa. Rôznorodé sú preto, lebo sa skladajú z minerálov. Podľa pôvodu vzniku delíme horniny na vyvreté, usadené a premenené. Vyvreté vznikli stuhnutím magmy a to buď pod povrchom – tie nazývame hlbinné, alebo na povrchu – tie nazývame výlevné. Usadené horniny vznikajú zvetrávaním a usadzovaním. Môžu byť úlomkovité – z rôzne veľkých úlomkov zvetranín, chemogénne – vzniknuté vylúčením látok rozpustených vo vode a napokon organogénne – vzniknuté z odumretých tiel rastlín a živočíchov. Premenené horniny vznikli pôsobením teploty a tlaku na iné horniny. Pri všetkých týchto procesoch vznikajú rôzne minerály. Horniny sa určujú podľa obsahu a rozmiestnenia minerálov. Hlbinné vyvreté horniny vznikajú kryštalizáciou magmy v hĺbkach zemského telesa, magma tu chladne a tuhne pomaly, preto sa tvoria veľké, voľným okom viditeľné zrná minerálov  rovnomerne rozložené. Výlevné vyvreté horniny vznikli rýchlym stuhnutím lávy na zemskom povrchu. Ich minerálne zrná sú preto často nezreteľné a nedajú sa pozorovať voľným okom. Premenené horniny sa dajú rozpoznať bridličnatosťou – doštičkový tvar, ktorý vznikol pôsobením tlaku. Zrná minerálov sú veľké, rozmiestnenie do prúžkov. Úlomkovité horniny sú zložené z úlomkov predchádzajúcich hornín, môžu byť sypké alebo celistvé. V organogénnych sú viditeľné zvyšky po organizmoch.

Ktoré horniny som našiel a ako som ich určil:

Žulu som určil podľa veľkých zŕn minerálov živca, kremeňa a sľudy. Jej farba bola svetlo šedá čo zodpovedá vyššiemu obsahu minerálu kremeňa.

Diorit aj gabro sú tmavé najme kvôli obsahu tmavých minerálov- amfibol, pyroxén a olivín. Jeho zrná dosahujú rozličnú veľkosť. Môže byť rovnomerne zrnitý, alebo s výrastlicami živca alebo amfibolu. Pani docentka nám potvrdila, že makroskopicky je veľmi ťažko rozpoznať diorit od gabra. Presné určenie sa robí podľa percentuálneho zastúpenia svetlých a tmavých minerálov mikroskopicky, čo v našom prípade nebolo možné.

Čadič je tvrdá celistvá hornina čiernej alebo tmavosivej farby. Vznikol z riedkej lávy. Charakteristická je stĺpovitá odlučnosť, preto sa z neho ľahko tvoria pravidelné kocky, ktoré sa používajú na obrubníky ciest a taký som ho aj našiel.

Andezit je jemnozrnná, tvrdá hornina šedej až tmavošedej farby. Obsahuje aj väčšie zrná tmavých minerálov a živcov niekedy aj granáty – podľa ktorých som ho vedel identifikovať.

Ryolit bol pórovitý, lebo vzniká z hustej lávy, mal rúžovú farbu. Obsahuje živce, kremeň a tmavú sľudu, ktoré sú veľmi malé a preto som ich nevidel.

Vápenec vzniká zo zvyškov organizmov ( najmä zo schránok prvokov, koralov, mäkkýšov). Je biely až sivý. Dá sa dokázať pomocou kyseliny, po jej kvapnutí na povrch začne šumieť a unikajú drobné bublinky plynu (oxid uhličitý). Práve  takýmto pokusom som nájdené vápence určil.

Travertín je sladkovodný vápenec, má bielu až žltkastú farbu. Vzniká z minerálnych prameňov, bohatých na vápnik a oxid uhličitý. Ľahko som ho rozpoznal podľa jeho prúžkovaného sfarbenia a pórovitého vzhľadu.

Štrk a piesok sú usadené nespevnené úlomkovité horniny. Rozdiel je iba vo veľkosti úlomkov. Nebolo ťažké ich rozpoznať vďaka ich typickému vzhľadu.

Pieskovec vzniká stmelením  piesku, je to spevnená úlomkovitá usadená hornina. Ak obsahuje veľké množstvo kremeňa, je to kremenný pieskovec. Rozpoznal som ho podľa drsného povrchu a lupou som videl drobné zrná piesku.

Kremenec môže byť buď ružový alebo sivý. Celkovo obsahuje viac ako 95% kremeňa, ktorý tvorí zároveň pevný tmel. Máva  ostro-hranné úlomky. Určil som ho podľa tvrdosti, jeho úlomok rýpal do skla, t.j. tvrdosť vyššia ako 6. S kyselinou nereagoval.

Mramor je typická premenená hornina, ktorú tvoria zrná kalcitu, ktoré sú viditeľné aj voľným okom. Často má tmavšie prúžky a šmuhy. Ten ktorý som našiel bol bielosivý.

Výskyt hornín:

Žula

• • balvany žuly , ktoré ohraničovali trávnik od chodníka som našiel pri Poliklinike Ružinov, na viacerých miestach na Mierovej ulici
  • ako súčasť oporného múru na Ďatelinovej ulici a pri OC Retro,
  • žulové múry pri centre sv. Vincenta de Paul na ulici sv. Vincenta
  • na pomníku Karola Šmidkeho v parku Andreja Hlinku

Diorit/gabro

• • na pomníku Andreja Hlinku a Karola Šmidkeho  v parku Andreja Hlinku

Čadič

• obrubníky ulíc –  Kaštieľska, Gagarinová, Stachanovská, Mierová, Tomášiková, Včelárska, Mlynské nivy, Seberíniho, Hraničná, …

Andezit

• • oporný múr na Ďatelinovej ulici a pri OC Retro

Ryolit

• • obrubníky  na  Kaštieľskej a Stachanovskej ulici

Vápenec

• • záhon pri stojisku kontajnerov na ulici Staré záhrady,
  • ako súčasť oporného múru na Ďatelinovej a pri OC Retro, leštené vápencové tabule na Dom Kultúry Ružinov

Travertín

• • obklad na budove a schodoch Ministerstva hospodárstva SR na Mierovej ulici,
  • obklad budovy na Jašíkovej ulici

Piesok

• • detské ihriská na Nevädzovej, Rezedovej, Kaštieľskej Ružomberskej ulici, volejbalové ihrisko  v areáli ZŠ Mierová

Štrk

• • štrková výplň na parkovisku pri Lidli na Gagarinovej ulici,
  • pri bytovom dome pri Sedmokráskovej ulici,
  • násyp okolo jazera Rohlík,  Štrkovecké jazero

Kremenec

• ako súčasť oporného múru na Ďatelinovej a pri OC Retro

Pieskovec

• reliéfy na starej radnici v Prievoze na Mierovej ulici

Mramor

• obklad na budove Domu Kultúry v Ružinove

Záver

Počas môjho dvojmesačného pozorovania som našiel použité horníny na viac ako tridsiatich miestach. Zastúpené boli všetky typy hornín, najčastejšie vyvreté. Použitie bolo účelné, rovnako ako sa uvádzalo v literatúre. Za nevhodné považujem iba použitie travertínu na dlažbu pred Ministerstvom hospodárstva, ktorý bol celý popukaný a polámaný. Páčil sa mi čadič, ktorého kocky boli pekne pravidelné a hladké. Rovnako oporné múry na ktoré boli použité viaceré druhy hornín pekne dotvárali prostredie. Prekvapilo ma koľko hornín je použitých na tak malom území, ale verím, že ich tam je ešte viac.

Zdroje

Uhereková, M., Bizubová, M.2011. Biológia pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-02077-5

Price, M., Walsh, K.2013. Príroda do vrecka horniny a minerály. Slovart Bratislava. ISBN 978-80-556-0837-2

http://www.atlas-hornin.sk/sk/record/62/andezit (7.1.2018)